Egypt najlepšie hotely

Oficiálne pomenovaný ako Egyptská arabská republika (Gumhúríját Misr al - Arabíja). Prví obyvatelia Egypta dali tejto oblasti názov Ta Kéne (Čierna zem) podľa naplaveného bahna, ktoré sa sem dostávalo počas obdobia dažďov. Chceli ju tak odlíšiť od okolitých púští, ktoré volali Ta Dešre (Čierna zem). Hebrejci Egypt označujú pojmom Misraim. Gréci ho zas pomenovali Aigyptos, z čoho je odvodené pomenovanie, ktoré poznáme aj my, a teda pomenovanie Egypt. Leží v severnej Afrike. Zo severu Egypt obmýva Stredozemné more, z východu Červené more, na západe susedí s Líbyou, na juhu so Sudánom, na severovýchode s Izraelom. Najkratšia je hranica s Izraelom a pásmom Gazy. Egyptskou republikou preteká rieka Níl. Vo východnej časti od Nílu sa rozprestiera Arabská púšť, na západe to je Líbyjská púšť. Arabský záliv oddeľuje Sinajský poloostrov od Saudskej Arábie a Jordánska. Nachádza sa tu aj najväčšia vodná nádrž vytvorená človekom. Výstavbou Asuánskej priehrady (111m) vzniklo tzv. Nasirovo jazero. V oázach a pozdĺž Nílu rastú palmové háje a porasty dumy thébskej. Púšte sú bez porastu. Výnimkou je len východná časť Arabskej púšte, kde rastú tamašky, mimózy, suchomilné trávy. Taktiež pre Egypt sú typické: palma ďatlová, duma thébska s orechovými plodmi a figovník sykomorový. Kvetom Egypta je nílska ľalia – lotos. Egyptská arabská republika má rozlohu 997 739 km². Hlavným mestom je Káhira. Ďalšími veľkými mestami sú Alexandria, Giza, Subrá al – Chejma, Port Said a Mahalla al – Kubra. Najľudnatejšie sú mestá nachádzajúce sa v delte Nílu. V súčasnosti najviac obyvateľov žije pri Níle z dôvodu, že je tu jediná orná pôda. Náboženstvom Egypta je islam. Najvyšším bodom je hora Šajd (2184 m). Na hospodárstve sa podieľajú tri zložky, a to ropa, poplatky za využívanie Suezského prieplavu a samozrejme cestovný ruch. V Egypte je rozmiestnených množstvo vrtných veží, ročne vyprodukujú cca 45 mil. ton ropy. Suezský prieplav je umelý egyptský prieplav, ktorý spája Stredozemné a Červené more. Do roku 1869 sa loďou do Indie, Číny či Japonska dalo dostať len oboplávaním celej zemegule. V roku 1879, teda po desiatich rokoch, sa podarilo definitívne prieplav dokončiť. Hlavným mestom Egypta je Káhira (Cairo). Súčasne je aj najväčším mestom krajiny. Tvorí ju neprehľadná sieť uličiek, preto sa odporúča si prenajať auto so šoférom alebo absolvovať organizované prehliadky pamiatok. V egyptskej Káhire je postavených množstvo mešít, najznámejšou je mešita, ktorú dal v roku 879 n. l. Postaviť Ahmed-ibn-Tulun. Najznámejšou časťou Káhiry je Citadela, stará viac ako 700 rokov. Je možné v nej navštíviť známy káhirský bazár Chan el – Chalili, najväčší africký bazár. Vznikol v 14. storočí. Záujemcovia si môžu kúpiť šperky, oblečenie, parfumy, látky, suveníry a atď.. Za pozretie určite stojí aj národné archeologické múzeum v Káhire.

Dlho sa predpokladalo, že egyptské pyramídy staré 3000 rokov boli najstaršími pamiatkami Egypta. V dobe budovania pyramíd však bola egyptská civilizácia už na vrchole. Je dnes považovaná za jednu z najstarších. Podmienky pre rozvoj civilizácie poskytovala úrodná oblasť Nílu a tiež svahy v údolí rieky, ktoré poskytovali dostatok kameňa, žuly, čadiča i pieskovca. Počas obdobia Starej ríše, Strednej ríše a Novej ríše sa vystriedalo približne 30 dynastií. Egyptské náboženstvo bolo polyteistické, teda verili v mnohobožstvo. Najvýznamnejšie postavenie mal faraón. Bol považovaný za potomka slnečného boha Ré. Stal sa preto hlavným námetom zobrazovania. Vlastnil všetko vrátane pôdy, Egypťanom ju len prenajímal. Náboženstvo sa tiež orientovalo na vieru v posmrtný život a teda aj z nej vyplývajúci kult mŕtvych. Egypťania verili, že skutočný život ich čaká až po smrti fyzického tela, preto svoj život zasvätili starostlivej príprave na túto cestu. Faraóni mali vybudované tie najveľkolepejšie hrobky, v ktorých boli ich zabalzamované tela pripravené na posmrtný život vrátane všetkého, čo by mohli potrebovať na druhej strane. Takto vznikli tri známe pyramídy s pôvodným označením: Chufewova, Raachefova, Menkauerova pyramída. V súčasnosti sa častejšie stretávame s gréckym označením pyramíd, a to: Cheopsova, Chefrénova a Mykerinova. V Egypte bola vyhradená časť pre ich pochovávanie. Je dnes známa ako Údolie kráľov či Ríša mŕtvych, nachádza sa na západnom brehu Nílu. Zachovalo sa množstvo malieb a reliéfov. Podliehali prísnym pravidlám zobrazovania, napr. veľkosť postáv závisela od postavenia, faraón bol vždy najväčší, mali pravidlá na to, ktorá čas tela bude zobrazovaná spredu a ktorá z boku, vždy šlo o kombináciu oboch pohľadov, ponúkli tiež vlastné riešenie kompozície, perspektívy. Výrazne rozvinuté bolo sochárstvo. Vytvárali tri základné druhy. Prvými boli stojace či sediace sochy faraónov a bohov tzv. kolosy, ďalej to boli plastiky, už menšie, zobrazovali aj významných ľudí, akými boli úradníci. Poslednou formou egyptského sochárstva boli tzv. ušebti. Boli to malé amulety zobrazujúce figúru alebo zviera. Vkladali sa medzi obväzové vrstvy múmie a do sarkofágov. Často navštevovaná je Sfinga v Gize, je to veľká napoly ľudská, napoly zvieracia socha, nachádza sa na západnom pobreží Nílu, pri ceste do Rachefovej pyramídy. Je to najväčšia socha vytesaná z jedného kusa kameňa. Egypťania dali svetu základné druhy nábytku – stoličky, postele, kreslá . . ., bohato zdobili, vynikali v zlatníctve a textile. Špeciálnym typom egyptskej architektúry sú chrámy vybudované priamo v skalách. K najznámejším skalným chrámom patria: Abú Simbel, skalný Chrám kráľovnej Hatšepsovet. Okrem skalných chrámov, ktoré sú zvláštnosťou Egypta, sa v tejto krajine nachádza množstvo ďalších chrámov. Treba spomenúť jeden z najväčších egyptských chrámom, ktorým je Chrám boha Amona v Luxore. Vybudovať ho dal faraón Amenhotep III, ku ktorému viedla aleja sfíng. Zaujímavým je ďalej Chrám boha Amona v Karnaku, nachádza sa 1,5 km od Luxoru. Pôvodne bol cestou spojený s chrámom v Luxore. Veľké množstvo z egyptskej histórie je pod správou UNESCO.

Väčšina Egypta má vnútrozemské, suché a horúce podnebie. Letá sú bez dažďa. V letných dňoch sa teploty môžu vyšplhať až k 50 °C . Málo dažďa je aj v zime. V zimnom období klesá teplota pod bod mrazu. Vietor chamsín veje zo Sahary a každý rok v jarnom období prináša teplo, prach a pieskové búrky.

Egyptská arabská republika je často vyhľadávaná aj pre špecifickú kuchyňu. Medzi najznámejšie a najvyhľadávanejšie jedlá patria: kebab (kúsky mäsa na grilovacej ihle), falafell (korenené fašírky z cícera), kofta (vyprážané pikantné guľky väčšinou z mletého jahňacieho mäsa), švarmu (jahňacina opekaná na zvislom ražni, odkrajované tenké plátky sa podávajú so šalátom, napr. z červenej repy alebo uhoriek) a chlebom pita, molocheja (zeleninový vývar ochutení cesnakom, korením, koriandrom), tabúla (drvená pšenica zmiešaná s mätou, petržlenom, nadrobno nakrájanými paradajkami a cibuľou), támija (vyprážané korenené fazuľové cesto so zeleninou a petržlenom). Za národné jedlo je považovaný foul, je to hnedý bôb pečený v chlebovej placke. Najdôležitejšou zložkou egyptskej stravy je chlieb Ajš, ktorý sa pôvodne pripravuje zo zmesi obyčajnej a celozrnnej múky pečený na otvorenom ohni. Z dezertov sú typické baklava a egyptská špecialita Ummi Ali, ktorú tvoria vrstvy cesta prekladané orieškami a hrozienkami namočené v sladkom mlieku. V Egypte sa nekonzumuje bravčové mäso a nepije sa alkohol.